Úvod do pôvodu tovaru 

PRE VÁŠ LEPŠÍ BIZNIS

Čo je pôvod tovaru?

Jednoducho povedané, pôvod je "ekonomická" štátna príslušnosť obchodovaného tovaru. Je potrebné určiť štátnu príslušnosť a colnú nomenklatúru tovaru, aby bolo možné určiť clo a podobné poplatky alebo akékoľvek obmedzenia či povinnosti vzťahujúce sa  k danému tovaru. Colné zaobchádzanie s tovarom pri dovoze je určené pôvodom, ktorý tovar má.

Pôvod tovaru má významnú úlohu v rámci colného konania pri prepúšťaní tovaru do režimu voľného obehu. Od neho závisí, aké colné sadzby a colné zvýhodnenia resp. preferencie je možné získať a využívať pri dovoze tovaru. Predpokladom výberu náležitej colnej sadzby alebo priznania akéhokoľvek colného zvýhodnenia alebo preferencie je preukázanie krajiny pôvodu tovaru. Z hľadiska pôvodu poznáme nepreferenčný pôvod tovaru a preferenčný pôvod tovaru. Určením pôvodu tovaru a jeho preukazovaním sa zaoberajú pravidlá pôvodu tovaru.

Nepreferenčný pôvod tovaru


Nepreferenčný pôvod iba priznáva "ekonomickú" štátnu príslušnosť tovaru a nepredstavuje žiadnu výhodu pre tovar. Pri nepreferenčnom pôvode tovaru hrá významnú úlohu údaj o krajine pôvodu, ktorý je veľmi podstatnou súčasťou colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do navrhovaného režimu. Ďalšiu významnú úlohu má tento údaj pre potreby štatistického vykazovania a sledovania pôvodu tovaru ako aj pri uplatnení niektorých netarifných opatrení podľa pôvodu tovaru. Informácie z colnej štatistiky sú veľmi dôležitým podkladom pre realizáciu obchodnopolitických opatrení každého štátu pri dovoze tovaru z určitých krajín. Nepreferenčný pôvod tovaru potvrdzujú kompetentné orgány vyvážajúcej krajiny osvedčením o jeho pôvode tzv. "Certificate of Origin". V Slovenskej republike sú oprávnené vystaviť osvedčenie na tlačive FORM A regionálne zastúpenia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Nepreferenčný pôvod tovar získa buď tým, že výrobky sú "Úplne získané" (pojem "úplne získané" je vysvetlený vo vysvetlení pre článok 4 Dodatku k REGIONÁLNEMU DOHOVORU o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu.) v jednej krajine, alebo ak sú dve alebo viac krajín zapojených do výroby výrobku, pôvod získal v krajine, kde bolo vykonané posledné podstatné, ekonomicky odôvodnené opracovanie alebo spracovanie. Nepreferenčný pôvod sa používa okrem štatistických účelov, napríklad pri určení, či tovar podlieha antidumpingovým opatreniam alebo kvantitatívnym obmedzeniam. Nepreferenčný pôvod tovaru môže byť tiež použitý pre určenie pôvodu v súvislosti s "obchodnou značkou" výrobku (tzn. "MADE IN ................= VYROBENÉ V ................") uvedenej na etikete. Tu ide skôr o marketingový ťah používaný zo strany obchodníkov, nakoľko skutočnosť, že je tovar vyrobený v nejakej krajine neznamená, že z nej aj tovar pochádza, resp. komponenty a materiál pri jeho výrobe použitý pochádza z tejto krajiny a že spĺňa podmienky pre priznanie pôvodu resp. jeho zmeny (v prípade dostatočného opracovania alebo spracovania.)

Preferenčný pôvod

Uplatňovaním preferenčného pôvodu tovaru a použitým jeho pravidiel sa pri dovoze tovaru uplatňujú preferenčné colné sadzby. Môžu sa uplatniť a poskytnúť jednostranne na autonómnom základe alebo vzájomne na zmluvnom základe a to v súlade s multilaterálnymi dohodami alebo bilaterálnymi dohodami.

Autonómne colné preferencie poskytuje Európska únia na tovar s pôvodom  v rozvojových alebo najmenej rozvinutých krajinách v rámci Všeobecného systému preferencií (Generalized System of Preferences "GSP"), alebo na tovar s pôvodom v iných zvýhodnených krajinách alebo územiach. Tento systém má nerecipročný charakter. 

Zmluvné colné preferencie, sú druhou kategóriou, uplatňujú sa na základe dvojstranných (bilaterálnych) alebo mnohostranných (multilaterálnych) medzinárodných dohôd, ktoré sú právnym základom na poskytovanie preferenčných sadzieb. Tento systém má recipročný charakter. 

Uzatváraním takýchto dohôd dochádza k vzniku spoločenstiev dvoch alebo viacerých krajín, ktorých ekonomiky sa postupne prepájajú, pričom dochádza k integrácii týchto krajín a vzniku oblastí (zón) voľného obchodu a colných únií.

Súčasťou týchto dohôd sú preferenčné pravidlá pôvodu tovaru, ktoré sú obsiahnuté v samostatných protokoloch k týmto dohodám (Protokol týkajúci sa definícií termínu "pôvodné výrobky" a metód administratívnej spolupráce). Tieto protokoly tvoria najdôležitejšiu a podstatnú časť obchodných zmlúv. Protokol obsahuje podmienky, ktoré sa musia dodržať pri výrobe príslušného výrobku, aby sa tento mohol považovať za pôvodný a podliehal preferenčnému zaobchádzaniu pri jeho dovoze do štátu, ktorý je zmluvným partnerom v rámci príslušnej dohody.

Európska únia má s tretími krajinami uzavreté preferenčné dohody, ktoré uľahčujú vzájomný obchod. S ďalšími krajinami o takýchto dohodách Európska únia rokuje.

Preferenčné obchodné dohody uzatvárané v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), resp. na základe ustanovení článku XXIV. Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), sú všeobecne považované za prostriedok na uľahčenie vzájomného obchodu medzi ich aktérmi. Podstatou týchto dohôd záväzok zmluvných strán dosiahnuť vo vzájomnom obchode vyššieho stupňa liberalizácie v porovnaní s doložkou najvyšších výhod (MFN).

Preferenčné dohody majú najčastejšie podobu:

COLNÁ ÚNIA, kedy dochádza k vytvoreniu jednotného colného územia na území účastníkov dohody a spolu s tým k odstráneniu ciel a ďalších úprav obmedzujúcich alebo nepriaznivo ovplyvňujúcich vzájomný obchod medzi účastníkmi dohody. Účastníci dohody uplatňujú rovnaké clá (spoločná tarifa) a netarifné opatrenia mimo colného územia, tzn. voči tretím krajinám (ako je to v prípade Európskej únie).

Takéto dohody má EÚ iba s Tureckou republikou, kniežatstvom Andorra, republikou San Marino. Vzájomný obchod a tovarová výmena sa uskutočňuje prednostne na báze preukázania štatútu tovaru.

ZÓNA VOĽNÉHO OBCHODU (FTA), ktorú tvorí inak samostatné colné územie účastníkov dohody, v ktorých sú clá a ďalšie úpravy obmedzujúce obchod odstránené pre vzájomný obchod medzi účastníkmi dohody, a to pre tovar pôvodom v týchto krajinách. Postup jednotlivých účastníkov dohody voči tretím krajinám nie je týmto usporiadaním nijako dotknutý.

Ako jeden z kľúčových hráčov v medzinárodnom obchode je Európska únia zmluvnou stranou preferenčných dohôd (pozri zoznam preferenčných dohôd EÚ). V súčasnej dobe sa dojednáva rada nových bilaterálnych alebo regionálnych preferenčných dohôd a zvažuje sa otvorenie rokovaní s ďalšími vhodnými partnermi (pozri aktuálny stav prípravy dohôd).

Spoločné prvky v rámci pravidiel pôvodu  

Systém colných preferencií 

Mám záujem o viac informácií, poradenstvo, konzultácie alebo školenie, kontaktujte nás : 

www.povod.sk/kontakt/