Čo je nepreferenčný pôvod tovaru?

• V článkoch 60 a 61 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie určujú pravidlá nepreferenčného pôvodu tovaru. 

• Článok 60 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, určuje ako tovar získa pôvod:

• 1. Za tovar, ktorý má pôvod v jedinej krajine alebo na jedinom území, sa považuje tovar úplne získaný v takejto krajine alebo na takomto území. 

• 2. Tovar, na ktorého výrobe sa zúčastňuje viac ako jedna krajina alebo územie, sa považuje za tovar s pôvodom v krajine alebo na území, kde sa vykonalo jeho posledné, podstatné a hospodársky odôvodnené zušľachtenie alebo prepracovanie, a to v podnikoch vybavených na tento účel, ktorého výsledkom je nový výrobok alebo ktoré predstavuje dôležitý stupeň výroby.  
• Nepreferenčný pôvod teda tovar získa buď tým, že výrobky:
• sú považované za "Úplne získané" (pojem "úplne získané" je vysvetlený vo vysvetlení pre článok 4 Dodatku k REGIONÁLNEMU DOHOVORU o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu.) v jednej krajine, 
• alebo buď tým, že sú výrobky vyrobené v dvoch  alebo viac krajín zapojených do výroby výrobku a pôvod získa výrobok v krajine, kde bolo vykonané posledné podstatné, ekonomicky odôvodnené opracovanie alebo spracovanie a musia splniť kritériá pre priznanie pôvodu podľa Prílohy 22-01 Vykonávacieho nariadenia Komisie 2015/2446, ak také nejestvujú za krajinu pôvodu sa považuje krajina, kde k takému podstatnému poslednému opracovaniu alebo spracovaniu došlo alebo kde vznikol nový výrobok na základe tzv. tarifného skoku. 

• Nepreferenčný pôvod teda iba priznáva "ekonomickú štátnu príslušnosť tovaru" a nepredstavuje žiadnu výhodu pre tovar, okrem neuplatnenia niektorých netarifných  opatrení. Pri nepreferenčnom pôvode tovaru hrá významnú úlohu údaj o krajine pôvodu a o colnom zatriedení tovaru, ktoré sú  podstatnou súčasťou colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do colného režimu.

• Ďalšiu významnú úlohu má tento údaj pre potreby štatistického vykazovania a sledovania pôvodu tovaru ako aj pri uplatnení niektorých netarifných opatrení podľa pôvodu tovaru. Informácie z colnej štatistiky sú veľmi dôležitým podkladom pre realizáciu netarifných opatrení každého štátu pri dovoze tovaru z určitých krajín. Napríklad sa používa okrem štatistických účelov pri určení, či tovar podlieha antidumpingovým opatreniam alebo kvantitatívnym obmedzeniam.

• Nepreferenčný pôvod tovaru sa preukazuje dôkazom o pôvode, ktorý vystavujú  kompetentné orgány vyvážajúcej krajiny a to buď :
• osvedčením o pôvode tzv. "Certificate of Origin". V Slovenskej republike sú oprávneným orgánom regionálne zastúpenia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
• vyhlásením registrovaného exportéra (ďalej len "REX"), ktorý má pridelené registračné číslo colnými orgánmi v krajine, kde má svoje sídlo, centrálu alebo stálu prevádzkareň.

• Nepreferenčný pôvod tovaru môže byť tiež použitý pre určenie pôvodu v súvislosti s "obchodnou značkou" výrobku (tzn. "MADE IN ................= VYROBENÉ V ................") uvedenej na etikete. Tu ide skôr o marketingový ťah používaný zo strany obchodníkov, nakoľko skutočnosť, že je tovar vyrobený v nejakej krajine neznamená, že z nej aj tovar pochádza, resp. komponenty a materiál pri jeho výrobe použitý pochádza z tejto krajiny a že spĺňa podmienky pre priznanie pôvodu resp. jeho zmeny (v prípade dostatočného opracovania alebo spracovania.)

Čo je preferenčný pôvod tovaru?

• Použitím pravidiel preferenčného pôvodu tovaru, ktorý má Európska únia kodifikovaný sa pri dovoze tovaru uplatňujú preferenčné colné sadzby. Uplatňujú sa jednostranne (autonómne) alebo vzájomne podľa príslušnej bilaterálnej dohody (zmluvné).
• Článok 64 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie určuje pravidlá preferenčného pôvodu tovaru.
• V prvom rade sa berie v úvahu dohoda s príslušnou krajinou alebo územím - zmluvné preferencie, alebo ide o autonómne preferencie.
• Pravidlá sa zakladajú buď na kritériu, že je tovar úplne získaný, alebo na kritériu, že tovar je výsledkom dostatočného zušľachtenia alebo prepracovania, ktoré sú obsiahnuté i v Prílohe 22-03 Vykonávacieho nariadenia Komisie 2015/2446. Za dostatočné opracovanie a spracovanie sa považujú tie, ktoré sú uvedené v závislosti HS kódu tovaru v tejto prílohe resp. Prílohe II Protokolu dohody s príslušnou krajinou alebo územím.  
• Autonómne colné preferencie: poskytuje Európska únia na tovar s pôvodom v rozvojových alebo najmenej rozvinutých krajinách v rámci Všeobecného systému preferencií (Generalized System of Preferences "GSP"), alebo pri obchodovaní so  Zámorskými krajinami a územiami. Majú status pridružených k EÚ a prislúchajú k Francúzsku, Holandsku, Dánsku a majú nerecipročný charakter.
• Zmluvné colné preferencie: sa uplatňujú na základe dvojstranných (bilaterálnych) medzinárodných dohôd. Väčšina týchto dohôd má charakter Dohôd o vytvorení zóny voľného obchodu, niektoré Dohody o vytvorení colnej únie a ďalšie o obchode a spolupráci a s krajinami Západného Balkánu ide o špecifické tzv. stabilizačné dohody. Pravidlá preferenčného pôvodu sú v Európskej únií špecifické oproti iným vo svete. Základ pravidiel vychádza zo štandardov GATT -   Medzinárodnej dohody o clách a obchode. Majú recipročný charakter.
• Uzatváraním dohôd dochádza k prepojeniu ekonomík, pričom sa odstraňujú tarifné i netarifné prekážky vzájomného obchodu. Predstavujú určitý stupeň integrácie ekonomík týchto krajín a vznikajú tak zóny voľného obchodu alebo colných. 
• Súčasťou týchto dohôd sú preferenčné pravidlá pôvodu tovaru, ktoré sú obsiahnuté v samostatných protokoloch k týmto dohodám (tzv. Protokol týkajúci sa definícií termínu "pôvodné výrobky" a metód administratívnej spolupráce). Tieto protokoly tvoria najdôležitejšiu a podstatnú časť obchodných zmlúv. Protokol obsahuje podmienky, ktoré sa musia dodržať pri výrobe príslušného výrobku, aby sa tento mohol považovať za pôvodný a podliehal preferenčnému zaobchádzaniu pri jeho dovoze do štátu, ktorý je zmluvným partnerom v rámci príslušnej dohody.
• Európska únia má s tretími krajinami uzavreté preferenčné dohody, ktoré uľahčujú vzájomný obchod. S ďalšími krajinami o takýchto dohodách Európska únia rokuje a má záujem o neustále rozširovanie spolupráce a uľahčení vo vzájomnom obchode.  
• Preferenčné obchodné dohody uzatvárané v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), článku XXIV. Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), uľahčujú vzájomný obchod medzi aktérmi. Podstatou týchto dohôd je záväzok zmluvných strán dosiahnuť vo vzájomnom obchode vyšší stupeň liberalizácie v porovnaní s doložkou najvyšších výhod (MFN).
• V rámci preferenčných colných sadzieb, sa od Uruguajského kola rokovaní znižujú úrovne spôsobom aplikácie plošného znižovania.   
• Znižovanie colných sadzieb bolo rozvrhnuté do niekoľkých fáz a to obvykle počas obdobia 5 až 10 rokov. a znamená liberalizáciu obchodu. Zníženie ciel pre priemyselný tovar presiahlo jednu tretinu. 
• Založením WTO ako inštitúcie 1. januára 1995 došlo skončeniu obdobia, kedy jestvoval len tzv. stála sekretariát v rámci Dohody GATT od roku 1948 . 

Colná únia 

• Kedy dochádza k vytvoreniu jednotného colného územia na území účastníkov dohody a spolu s tým k odstráneniu ciel a ďalších úprav obmedzujúcich alebo nepriaznivo ovplyvňujúcich vzájomný obchod medzi účastníkmi dohody. Účastníci dohody uplatňujú rovnaké clá (spoločná tarifa) a netarifné opatrenia mimo colného územia, tzn. voči tretím krajinám (ako je to v prípade Európskej únie).
• Takéto dohody má EÚ iba s Tureckou republikou, kniežatstvom Andorra, republikou San Marino.
• Vzájomný obchod a tovarová výmena sa uskutočňuje prednostne na báze preukázania štatútu tovaru.
• Na tento účel sa v súčasnosti používa elektronický systém PoUS (Proof of Union Status, prístupný cez Portál obchodníkov EÚ. 

Zóna voľného obchodu 

• Ktorú tvorí inak samostatné colné územie účastníkov dohody, v ktorých sú clá a ďalšie úpravy obmedzujúce obchod odstránené pre vzájomný obchod medzi účastníkmi dohody, a to pre tovar pôvodom v týchto krajinách. 
• Postup jednotlivých účastníkov dohody voči tretím krajinám nie je týmto usporiadaním nijako dotknutý. Typickým predstaviteľom tejto formy je práve EZVO (EFTA) Európske združenie voľného obchodu, ktoré tvoria Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Nórsko a Island.
• Ako jeden z kľúčových hráčov v medzinárodnom obchode je Európska únia zmluvnou stranou preferenčných dohôd (pozri zoznam preferenčných dohôd EÚ). 
• V súčasnej dobe sa dojednáva rada nových bilaterálnych alebo regionálnych preferenčných dohôd a zvažuje sa otvorenie rokovaní s ďalšími vhodnými partnermi (pozri aktuálny stav prípravy dohôd).