Nepreferenčný pôvod tovaru

• Nepreferenčný pôvod iba priznáva "ekonomickú štátnu príslušnosť tovaru" a nepredstavuje žiadnu výhodu pre tovar. Pri nepreferenčnom pôvode tovaru hrá významnú úlohu údaj o krajine pôvodu a o colnom zatriedení tovaru, ktoré sú  podstatnou súčasťou colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do colného režimu.

• Ďalšiu významnú úlohu má tento údaj pre potreby štatistického vykazovania a sledovania pôvodu tovaru ako aj pri uplatnení niektorých netarifných opatrení podľa pôvodu tovaru. Informácie z colnej štatistiky sú veľmi dôležitým podkladom pre realizáciu obchodnopolitických opatrení každého štátu pri dovoze tovaru z určitých krajín.

• Nepreferenčný pôvod tovaru potvrdzujú kompetentné orgány vyvážajúcej krajiny osvedčením o jeho pôvode tzv. "Certificate of Origin". V Slovenskej republike sú oprávnené vystaviť osvedčenie na tlačive FORM A regionálne zastúpenia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

• Nepreferenčný pôvod tovar získa buď tým, že výrobky sú "Úplne získané" (pojem "úplne získané" je vysvetlený vo vysvetlení pre článok 4 Dodatku k REGIONÁLNEMU DOHOVORU o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu.) v jednej krajine, alebo ak sú dve alebo viac krajín zapojených do výroby výrobku, pôvod získal v krajine, kde bolo vykonané posledné podstatné, ekonomicky odôvodnené opracovanie alebo spracovanie.

• Nepreferenčný pôvod sa používa okrem štatistických účelov, napríklad pri určení, či tovar podlieha antidumpingovým opatreniam alebo kvantitatívnym obmedzeniam.

• Nepreferenčný pôvod tovaru môže byť tiež použitý pre určenie pôvodu v súvislosti s "obchodnou značkou" výrobku (tzn. "MADE IN ................= VYROBENÉ V ................") uvedenej na etikete. Tu ide skôr o marketingový ťah používaný zo strany obchodníkov, nakoľko skutočnosť, že je tovar vyrobený v nejakej krajine neznamená, že z nej aj tovar pochádza, resp. komponenty a materiál pri jeho výrobe použitý pochádza z tejto krajiny a že spĺňa podmienky pre priznanie pôvodu resp. jeho zmeny (v prípade dostatočného opracovania alebo spracovania.)

Preferenčný pôvod tovaru

• Použitím pravidiel preferenčného pôvodu tovaru sa pri dovoze tovaru uplatňujú preferenčné colné sadzby. Uplatňujú sa buď jednostranne (autonómne) alebo vzájomne (zmluvné) podľa príslušnej bilaterálnej dohody.
• Autonómne colné preferencie poskytuje Európska únia na tovar s pôvodom v rozvojových alebo najmenej rozvinutých krajinách v rámci Všeobecného systému preferencií (Generalized System of Preferences "GSP"), alebo pri obchodovaní so  Zámorskými krajinami a územiami. Majú status pridružených k EÚ a prislúchajú k Francúzsku, Holandsku, Dánsku a majú nerecipročný charakter.
• Zmluvné colné preferencie sa uplatňujú na základe dvojstranných (bilaterálnych) medzinárodných dohôd. Sú špecifické oproti iným vo svete. Základ tvorí GATT -   Medzinárodná dohoda o clách a obchode. Majú recipročný charakter.
• Uzatváraním dohôd dochádza k prepojeniu ekonomík, pričom sa odstraňujú tarifné i netarifné prekážky vzájomného obchodu. Predstavujú určitý stupeň integrácie ekonomík týchto krajín a vznikajú tak zóny voľného obchodu alebo colných. 
• Súčasťou týchto dohôd sú preferenčné pravidlá pôvodu tovaru, ktoré sú obsiahnuté v samostatných protokoloch k týmto dohodám (tzv. Protokol týkajúci sa definícií termínu "pôvodné výrobky" a metód administratívnej spolupráce). Tieto protokoly tvoria najdôležitejšiu a podstatnú časť obchodných zmlúv. Protokol obsahuje podmienky, ktoré sa musia dodržať pri výrobe príslušného výrobku, aby sa tento mohol považovať za pôvodný a podliehal preferenčnému zaobchádzaniu pri jeho dovoze do štátu, ktorý je zmluvným partnerom v rámci príslušnej dohody.
• Európska únia má s tretími krajinami uzavreté preferenčné dohody, ktoré uľahčujú vzájomný obchod. S ďalšími krajinami o takýchto dohodách Európska únia rokuje a má záujem o neustále rozširovanie spolupráce a uľahčení vo vzájomnom obchode.  
• Preferenčné obchodné dohody uzatvárané v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), resp. na základe ustanovení článku XXIV. Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), sú všeobecne považované za prostriedok na uľahčenie vzájomného obchodu medzi ich aktérmi. Podstatou týchto dohôd je záväzok zmluvných strán dosiahnuť vo vzájomnom obchode vyššieho stupňa liberalizácie v porovnaní s doložkou najvyšších výhod (MFN).

Colná únia 

• Kedy dochádza k vytvoreniu jednotného colného územia na území účastníkov dohody a spolu s tým k odstráneniu ciel a ďalších úprav obmedzujúcich alebo nepriaznivo ovplyvňujúcich vzájomný obchod medzi účastníkmi dohody. Účastníci dohody uplatňujú rovnaké clá (spoločná tarifa) a netarifné opatrenia mimo colného územia, tzn. voči tretím krajinám (ako je to v prípade Európskej únie).
• Takéto dohody má EÚ iba s Tureckou republikou, kniežatstvom Andorra, republikou San Marino.
• Vzájomný obchod a tovarová výmena sa uskutočňuje prednostne na báze preukázania štatútu tovaru.
• Na tento účel sa v súčasnosti používa elektronický systém PoUS (Proof of Union Status, prístupný cez Portál obchodníkov EÚ. 

Zóna voľného obchodu 

• Ktorú tvorí inak samostatné colné územie účastníkov dohody, v ktorých sú clá a ďalšie úpravy obmedzujúce obchod odstránené pre vzájomný obchod medzi účastníkmi dohody, a to pre tovar pôvodom v týchto krajinách. 
• Postup jednotlivých účastníkov dohody voči tretím krajinám nie je týmto usporiadaním nijako dotknutý. Typickým predstaviteľom tejto formy je práve EZVO (EFTA) Európske združenie voľného obchodu, ktoré tvoria Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Nórsko a Island.
• Ako jeden z kľúčových hráčov v medzinárodnom obchode je Európska únia zmluvnou stranou preferenčných dohôd (pozri zoznam preferenčných dohôd EÚ). 
• V súčasnej dobe sa dojednáva rada nových bilaterálnych alebo regionálnych preferenčných dohôd a zvažuje sa otvorenie rokovaní s ďalšími vhodnými partnermi (pozri aktuálny stav prípravy dohôd).